Výživa Detí

 

Výživa detí podľa veku: čo môže jesť dojča a čo školák? Schovať/Ukázať text článku
 

 

 

 

 

 

Výživa detí má síce spoločné prvky, avšak skladba sa zásadne odlišuje podľa veku dieťaťa. Úplne iné nároky má práve narodené dojča, dieťa v materskej škôlke alebo školák. Ako by mal vyzerať správny jedálny lístok ušitý na mieru veku vášho dieťaťa?

Deti 0-6 mesiacov: mliečna strava

Prvý rok života je veľmi dynamický, spotreba energie a živín je v dojčenskom veku najvyššia a má dlhodobý dopad na ďalší vývoj. Materské mlieko je to najlepšie, čo môžeme malým dojčatám dať. Obsah imunitných a hormonálnych zložiek v materskom mlieku je tak jedinečný a nenahraditeľný, že nie je obsiahnutý v žiadnom umelo vyrábanom prípravku. Zloženie mlieka presne zodpovedá potrebám novorodenca a dojčaťa a mení sa v priebehu prvých dní, počas dňa aj počas jedného dojčenia.

Prvé mlieko je mledzivo (kolostrum), ktoré je imunitne veľmi výdatné a obsahuje takmer dvakrát viac bielkovín než neskoršie mlieko, ktoré sa objavuje asi v 3. týždni.

Dojčenie

  • Dĺžku a frekvenciu dojčenia prispôsobte potrebám dieťaťa.
  • Úplne dojčené dieťa sa nemusí do 6.mesiaca vôbec prikrmovať.
  • Od 4. dňa dieťa pociká za jeden deň 6-8 plienok – to je známka dostatočného množstva tekutín.
  • Počas dojčenia dodržiavajte zásady správnej výživy.
  • Dojčiť môžete aj počas choroby, ale lieky konzultujte s lekárom.

 

Umelá výživa

Denné množstvo vypitého mlieka sa pohybuje od 150 do 180 ml na 1 kg hmotnosti dieťaťa.

 

Počiatočné mlieka

Energetická hodnota počiatočného mlieka je 60-75 kcal/100 ml. Obsahuje dostatok vhodných bielkovín, mliečny cukor, tuky vrátane kyseliny linolovej a alfa-linolénovej pre vývoj centrálneho nervového systému, a takisto dostatok vitamínov a minerálnych látok.

Počiatočné mlieko sa pre novorodenca označuje číslom 1 alebo štart. Mlieka so zvýšeným sýtiacim účinkom sa označujú ako forte. Na trhu existujú počiatočné mlieka:

  • mlieka s obsahom bielkoviny kravského mlieka s výhradným zastúpením cukru laktózy
  • mlieka s prídavkom ďalšieho cukru
  • mlieka s bielkovinou sóje (vhodná pre vegetariánsky spôsob stravovania alebo pre niektoré ochorenia)
  • hypoalergénne mlieka (preventívne prípravky pre deti ohrozené alergiou)
  • hypoantigénne mlieka (liečebné v prípade alergie na bielkovinu kravského mlieka)
  • zahustené mlieka (pre deti, ktoré grckajú a majú hustejšiu konzistenciu)
  • bezlaktózové mlieka (diétne mlieko pre deti s vrodenou poruchou trávenia laktózy)

 

Pokračovacie mlieka

Sú určené pre deti od ukončeného 4. mesiaca do 36. mesiaca. Nie sú vhodné pre výhradne mliečne obdobie, v ich prípade sa počíta s nemliečnym príkrmom. Neobsahujú lepok a sú obohatené o železo, jód, zinok a vitamíny A, D, C, E. Sú označované číslom 2 a ich energetická hodnota je 60-80 kcal/100 ml.

 

Deti 6 a viac mesiacov

V druhom polroku života je dieťa omnoho šikovnejšie a obratnejšie, dokáže sedieť s oporou, rastú mu prvé zúbky, rado do všetkého hryzie. Dostalo sa do obdobia, kedy je schopné prejsť na zmiešanú stravu. V prípade dojčeného dieťaťa to znamená postupné odstavovanie.

Pre dojčené dieťa je materské mlieko počas prvých šiestich mesiacov tá najlepšia strava a preto sa s príkrmami nemusíme ponáhľať. Umelo živené dieťa prechádza na pokračovacie mlieko, a teda aj na nemliečne príkrmy až po ukončení 4. - 5. mesiaca.

 

Dôležité zásady

  • Príkrmy podávame zásadne lyžičkou, ideálna je mäkká plastová s neostrými okrajmi.
  • Nemliečnym príkrmom pokrývame energetickú požiadavku, avšak nie bielkovinovú, predovšetkým dodávame vlákninu a vitamíny.
  • Energetický obsah by nemal prekročiť 100 kcal na 100 g pokrmu.
  • Príkrm neprisladzujeme ani nesolíme. Vyhýbame sa umelým konzervačným prostriedkom, sladidlám, kečupu a horčici.
  • Príkrmy zavádzame postupne tak, že aby sme v priebehu 2-3 týždňov nahradili celú jednu mliečnu dávku zeleninovo-mäsovým príkrmom. Počas ďalšieho mesiaca nahradíme ďalšiu mliečnu dávku ovocným príkrmom alebo obilnou kašou.
  • Množstvo vypitého mlieka by nemalo klesnúť pod 500 ml za deň.

 

Čo môže dieťa jesť

Začíname jednodruhovým ovocným alebo zeleninovým pyré (jablko, mrkva, banán, brokolica atď.). Jeden druh podávame 3-4 dni na rozpoznanie prípadne na zistenie neznášanlivosti určitej potraviny.

V priebehu jedného mesiaca môžeme začať s viacdruhovými príkrmami, do zeleninových pridáme mäso. Varené, jemne pokrájané netučné mäso predstavuje spočiatku asi 20 g na dávku, od 7. mesiaca až 35 g.

Do ukončeného 6. až 7. mesiaca nedávame dieťaťu lepok (niektoré kaše, pšeničné výrobky, ovsené vločky, rohlíky, piškóty a pod.), 1x týždenne môže dostať vaječný žĺtok – napríklad formou zeleninovej polievky so žĺtkom. Pozor na vaječný bielok, pre dieťa do 1 roka nie je vhodný.

Od 7.-8. mesiaca pridáme mliečny príkrm, najlepšie biely prírodný jogurt. Vyskúšajte kombináciu s čerstvým ovocným pyré. Kravské mlieko a mliečne výrobky ako tvaroh, miláčik, smotánka a pod. nie sú pre deti do 1 roka vhodné vzhľadom k ich vysokému obsahu bielkovín.

Od 9.-10. mesiaca pripravujeme príkrm s hrubšou konzistenciou, aby sa dieťa naučilo žuvať, preto použijeme nahrubo nasekané cestoviny.

Od 10.-12. mesiaca sa strava dieťaťa postupne približuje strave batoľaťa. Dieťa sa zapojuje do stolovania v rodinnom kruhu.

 

 

Batoľatá 1-3 roky

V tomto veku deti objavujú jedlo dospelých, berú si z nás príklad. Preto by aj náš jedálny lístok mal zodpovedať zásadám zdravej výživy. Typické je takisto obdobie vzdoru, takže z jedáka dojčaťa sa môže vyliahnuť zlostný a vyberavý stravník. Aj rast v porovnaní s predchádzajúcim obdobím je pomalší, takže sa znižuje aj chuť k jedlu. Navyše sa jedlo pre dieťa stáva nezaujímavou činnosťou, ktorá ho zdržuje od objavovania nových vecí.

 

Rozloženie jedla

Jedlo

%

Raňajky

25 %

Desiata

10-15 %

Obed

30-35 %

Olovrant

10 %

Večera

15-20 %

 

 

Jedálny lístok musí byť pestrý

musí obsahovať veľa zeleniny a ovocia a menej sladkých jedál, hlavne večer. Pre dieťa do dvoch rokov nie je potrebné obmedzovať konzumáciu tukov. Ich príjem by sa nemal znižovať pod 30-35 % celkovej dennej energie, postupne by sa však mali obmedzovať živočíšne tuky v prospech rastlinných. Od 2 rokov by nemal podiel tukov presahovať 30 % prijatej energie.

  • Denný prísun mäsa by mal byť asi 30-35 g, mäso sa môže nahradiť 1 vajíčkom alebo 4-5 lyžicami varených strukovín.
  • Celkový prísun vlákniny do 2 rokov by mal byť 5 g denne, pre staršie deti počítame počet gramov podľa vzorca vek + 5.
  • Dodržujeme pitný režim dieťaťa.
  • Množstvo vypitého mlieka by nemalo byť menšie než 500 ml, do 2 rokov nepodávame mlieko so zníženým obsahom tukov. Denná dávka vápnika pre deti dosahuje 800 mg – 1 l mlieka obsahuje asi 1 200 mg vápnika.
  • Do jedálneho lístka zaraďujeme ďalšie mliečne výrobky: jogurty, čerstvé syry, kyslé nápoje.
  • Chlieb a celozrnné pečivo zaraďujte častejšie než biele pečivo.
  • Vyhýbajte sa tučným pokrmom, vyprážaným pokrmom, údeninám, koreneným a slaným jedlám, sladkým malinovkám. A tiež fast foodom.

 

Deti predškolského veku

V tomto období medzi 4.-6. rokom pokračuje ďalší pozvoľný rast organizmu. Dieťa vyrastie až o 9 cm do 110-115 cm a priberie až 9 kg na 20-22 kg. Intenzívna pohybová aktivita podporuje rozvoj svalov na úkor telesného tuku. U päťročného dieťaťa tvoria svaly približne 35 % hmotnosti (u batoľaťa 25 %) a tuk 15 % (u batoľaťa 20 %). Potreba energie sa pre tieto deti pohybuje okolo 6-7 000 kJ denne.

Stravovanie vo väčšine prípadov prebieha v materskej škôlke a tento jedálny lístok môžeme iba málo ovplyvniť. Avšak by sme mali vedieť:

  • Vzhľadom na menšiu kapacitu žalúdka má byť jedlo rozdelené na menšie a častejšie porcie: 3 hlavné jedlá a 2-3 desiaty. Desiata a olovrant predstavuje asi 10 % celkovej dennej energetickej dávky.
  • Nutný je aj správny pitný režim, dieťa by malo vypiť aspoň 1 l tekutín denne.
  • Polievka je dôležitá: prispieva k dostatočnému príjmu tekutín, pripraví žalúdok na príjem ďalšieho jedla, podporuje vylučovanie tráviacich štiav, významný je obsah živín. Avšak menším deťom nevnucujeme veľké množstvo polievky pokiaľ si na ďalšie chody iba zvykajú.
  • Najvhodnejšou úpravou pre deti je bezpochyby varenie a potom dusenie, pečenie a zapekanie. Najmenej vhodné je grilovanie a vyprážanie, pretože do jedla sa dostáva hodne prepaľovaných tukov a ďalších nezdravých látok.

 

Nátierky stokrát inak

Univerzálne využitie pre tieto deti majú nátierky, kde môžeme kombinovať najrôznejšie druhy surovín. Do žalúdku detí dostaneme aj jedlo, ktoré by inak úplne odmietli. Nátierky použijeme na prípravu desiaty, ale aj večere alebo raňajok. Ako základ sa používa tuk, kde radšej zvolíme rastlinný variant.

Dôležitá je aj forma, v akej nátierku naservírujeme. Vyberáme zaujímavé podkladové pečivo s rôznymi tvarmi a farbami, v obchode je výber dostatočne široký. Vzhľadom na celkový dojem ho farebne ozdobíme na zeleno (bylinky, paprika), na červeno (paradajka, mrkva, redkvička), na žlto alebo na bielo (ovocie, kapusta, syr, jogurt). Pripravené kúsky musia zlákať k zahryznutiu.

 

Školáci

Pri raňajkách dieťa ešte spí, desiatuje v bufete a domov nosí nedotknutú desiatu? Práve pre túto skupiny detí ide hlavne o raňajky a desiatu, ktorú môžeme ovplyvniť. Dôležité sú preto stravovacie návyky celej rodiny, pretože ak neraňajkujeme alebo si nanajvýš dáme čiernu kávu, ťažko môžeme od školáka chcieť, aby zjedol krajec chleba, jogurt a vypil džús alebo čaj.

Raňajky majú v stravovaní (nielen) detí dôležité miesto. Dodávajú energiu do nového dňa a mali by tvoriť 25 % denného energetického príjmu. V prípade desiaty nepredstavuje riešenie vreckové na niečo v bufete, deti si vždy vyberú radšej niečo nezdravé. Dajte si tu námahu a pripravte dieťaťu desiatu z ingredencií, ktoré má rado a na čo je zvyknuté.

Uprednostňujeme tmavé pečivo alebo chlieb. Pečivo natierame pripravenou nátierkou a obložíme ho zeleninou. Na desiatu pribalíme ovocie alebo ovocný šalát. Aj čerstvá zelenina môže byť osviežujúcou desiatou.